Vyhlásenie-prosím prečítajte si

19. srpna 2010 v 11:59 |  Útek
Takže Útek bol spočiatku veľmi úspešný...
Ale neskôr ho už nik nečítal, tak som sa rozhodla poviedku ukončiť. Sem ju pridám keď budem mať čas a keď sa budem nudiť. Zatiaľ si to môžete prečítať na PI. Ďakujem že ste začiatok čítali, a neďakujem, že ste koniec nečítali.

Vaša Bella.

P.S Ak budete chcieť pokračovanie, napíšte mi, či už sen do komentárov alebo na email.
 

Poviedka o poviedke

19. srpna 2010 v 11:57 | Bella Swanová |  Jednorázovky
Od teba som sa naučila...
Keď píšeš poviedku, pľúca vdychujú nové slová, mozog
rozmýšľa čo sa bude diať, žalúdok uskladňuje bodky a čiarky,
srdce má nápady a oči smútok a radosť, ktorú vložíme do
poviedky.
Každý je dobrý!

Venované všetkým webmastrom a administrátorom ktorí tu robia
poriadok a pripravujú pre nás súťaže a mnoho iného...
Ďakujem(e).

Poviedka o poviedke
JEDNORÁZOVKA

"Meškáš," zamrmlala sestra keď sa pozrela na hodiny.
"Aj ty," odvrkla som jej, schmatla tašku a rýchlo vyšla von.
Cestou som takmer bežala.
Keď som sa vrútila do triedy, všetky oči ma prebodli ako keby mi chceli vytrhúť dušu.
"Prepáčte," ospravedlnila som sa a sadla si do lavice.
Učiteľka rozprávala ďalej.
"Takže napíšete poviedku na akúkoľvek tému. Ak bude krátka,
napíšete dvojnásobne toľko. Tak, a poďme na učivo."
Poviedka? To čo je zač... Nikdy som o niečom takom
nepočula... No zdalo sa, že ostatní vedia čo to je, tak som
mlčala.
Zvalila som sa na posteľ.
Únava ma skoro zlomila už na predposlednej hodine. No teraz sa mi zdalo
ako keby to boli nejaké prášky ktoré vyprchali.
Rýchlo som si urobila úlohy a prišla k mame.
"Čo je to poviedka?" spýtala som sa.
"Ehm.. Je to akýsi príbeh. Krátky príbeh.. Na akúkoľvek
tému...," odvetila mama.
To mi stačilo. Vybehla som späť do izby, zapla som si
internet a vyhľadala ešte nejaké informácie a aj samotné
poviedky.
Začala do notebooku písať:

STANICA
Bežala som na stanicu. Už je tu vlak! Všetci sa doňho
hrnuli... Predierala som sa. Dvere sa zavreli.
Nestihla som to...
Čo bude teraz? Kam pôjdem? Ja tam musím ísť!
Začala som búchať na dvere. Sklo sa rozbilo a porezala som
sa. Zdesená som pozerala čo sa stalo. Vlak sa pohol.
Mám tam skočiť?
Pozerala som na moju krvavú ruku... Na tú červenú ruku...
Obzerala som sa, či mi niekto pomôže. Ale nikto už na
stanici nebol. Rozhodla som sa že do vlaku vstúpim.
Ale vlak tam nebol.
Snažila som sa udržať krvácajúcu ruku, ale nešlo to, bola
akási horúca. A potom sa to stalo.

Hm.. Čo sa stane? Pozrela som sa na strop, prižmúrila oči a
rozmýšľala. Nech je to čo najlepšie.. Hm.. Tak už to mám!

Ruka mi začala horieť.
Zdesená som pozerala čo sa to deje. Zľakla som sa. Ale
nemohla som zo seba vydať žiadny hlas.
Nadychovala som sa z nádejou že niečo vykríknem, no márne.
Zobudila som sa.
Bol to sen! Bol to sen!
Veď to bolo také skutočné.. Ale takéto sny sa snívajú
často.


Písala som ešte hodný čas. Sama som nevedela ako sa to bude
vyvíjať, ale skončilo to dobre.
Do školy prišiel každý žiak so svojou prácou. Spolužiak
sediaci v druhej lavici mal prácu o hrdinovi ktorý bol elf.
Nezvyčajné, ale dobré. Páčilo sa mi to. Spolužiačka sediaca
za mnou o slnku. Bola to akási úvaha. Toto bola asi
najlepšia práca. Bolo to krásne.
Potom ešte niekoľko žiakov predviedlo svoju prácu. Niektoré
boli naozaj, hm, nenormálne. Napríklad ako sa sekera vedela
meniť na myš. Čudné. Veľmi čudné.
A potom som prišla ja a predložila som svoju prácu.
Učiteľka sa na mňa žmurkla. Čo tým myslela? Ktovie čo, možno,
že je to začiatok konca, možno, že je to koniec, a možno, že
je to len začiatok.


Mini epilóg od autora

Poviedky píšeme pre zábavu a radosť. Aby sme si mohli vyliať
srdce. Ľudia by mali autorov podporovať, a nie aby im
hovorili že je to zlé, už nepíš.
Ako by sa vám páčilo keby to hovorili vám?
Potom nemusíte byť taký namyslený.
Uvedomte si prečo píšeme poviedky. Pre iných ľudí, pre
zábavu, pre radosť z písania, a chýba nám už len to slovo.
Podpora.

4. kapitola

19. srpna 2010 v 11:56 | Bella Swanová |  Severusove dávne sny
Severusove dávne sny
Hádky a smrť
4. kapitola


Akýsi prológ na štvrtú kapitolu
Po tom čo Severus a Daria zachránili Hagrida madam Pomfryová im povedala že chcel dať hipogrifovi nebezpečný elixír na zdravú peknú srsť no fľaška mu vykĺzla a spadla zrejme na nohu. Je nebezpečný preto že ak sa dotkne ľudskej pokožky môže mu prestať biť srdce.
Hagrid sa teraz uzdravuje a profesori sú znova v žalároch a študujú ten prístroj...

"Prajme si niečo!" rýchlo navrhla Daria.
"Chováš sa ako..," odvrkol jej Snape.
"Ako.."
"Pubertiačka."
Daria sa zasmiala.
"No tak. Skúsme to."
"A čo.. by.. si si tak chcela priať?"
"Je veľa možností.. Napríklad.. aby.. neviem.. aby sme sa navždy rozišli.. aby sme sa navždy ľúbili.. aby Doroty žila.. čo predpokladám spĺňač snov nedokáže lebo nikto nedokáže oživiť mŕtvych.. och prepáč."
"Doroty je len minulosťou.. ako.. som povedal.."
"Prečo si taký? Tvoja manželka zomrela a ty.."
"A ja.."
"Sa takto chováš.."
"Ako?"
"Predal si dom, predal si myšlienky, predal si spomienky.."
"Lebo.. spomienky.. dokážu.. bolieť.."
"Takýto si nebol.."
"Aký som? Nestaraj sa do mojej povahy láskavo a staraj sa o seba!"
Chvíľu obaja mlčali.
"Fajn..," pomaly prehovorila Daria. "Ak ma nechceš, podám výpoveď."
Severus sa otočil a povedal. "Ako chceš. Je mi to jedno."
Odišiel a nechal tam profesorku samú.
Keď Daria počula že profesor Snape odišiel, rýchlo odpratala všetky stoly a miestnosť bola prázdna. Mykla prútikom a miestnosť bola zrazu iná.. Pripravená.. Na to čo potrebuje.. Daria mala plán.
Zato Severus Snape plán nemal. Keď odišiel nevedel kam ide. Rozhodol sa že pôjde do Zakázaného lesa, uľaviť si.
Zistil že má vo vrecku Spĺňač snov, rýchlo ho hodil, no zarazil sa. Keď spadol, lístok sa obrátil na druhú stranu. Aj tam bolo niečo.

Ak chceš vedieť, povedz z prútikom v ruke Prisahám, že nechcem a chcem a že som jediný ktorý nahliadne tak choď.


Čo to môže znamenať? Prisahám že nechcem a chcem.. A že som jediný ktorý nahliadne.. tak choď.. kam? čo.. Srdce mu hovorilo vráť sa do žalárov no hlava nech to vyskúša..
Nechcel sa do ničoho púšťať tak sa rýchlo vrátil, prístroj a lístok tam nechal.
No keď vošiel, mal pocit že vošiel nie do svojej pracovne ale do niečoho.. iného..
Miestnosť bola svetlá, stoly poodsúvané a vpredu žiaril jeden dlhý. Po stenách i po tom stole sa tiahli dlhé rastliny a kvetiny pričom ako keby rozprávali, no bol to len vietor.
Pri stole stála Daria.
Oči jej žiarili a iskrili. Keď k nej pristúpil profesor, rýchlo mu dala bozk. Sladký, nežný, jemný, pomalý.. Snape znova cítil to puto.. Zabudol na hádku a chytil si ju do rúk..
"Musím ti niečo povedať," prerušila bozk Daria.
"Žiačka.. Chrabromilu.. Zomrela.. Povedala.. Pred smrťou.. že.. Buď pozdravený, Severus."
"Ale.. čo to má znamenať?"
"Neviem.. Ale máš podpísať.. Oficiálnu smrť.."
"Oficiálnu smrť? To akože ešte nieje mŕtva?"
"Je ale.. treba to.."
Podala mu papier "Tu sa podpíš."
Rýchlo sa podpísal.
"No.. A čo to znamenalo ten odkaz a čo s tým mám ja?"
"Nie je to oficiálna smrť," povedala Daria a mávla prútikom. Písmená sa menili až sa tam zjavilo.

DOVOLENKA
Profesori majú právo na dovolenku, a keď sa dvaja dohodnú v rovnaký týždeň, riaditeľ im nemusí dať povolenie.
Profesori ktorí chcú mať dovolenku.
Severus Snape (dole podpis) a Daria Senkornová (dole podpis).
Dovolenka platí od dnes.


"Prečo.. čo.."
"Vedela som že ak ti dám tento papier budeš sa ma pýtať.. no ten si podpísal.. nevedela som čo tak som vymyslela to.. teraz máme dovolenku a môžeme všetko vyriešiť."
"Na to nepotrebujeme týždeň!"
"Severus.. Hagrid zomrel."
Obaja tam stáli a mlčky sa pozerali do zeme.
Rokfotský hájnik, správca lesov, lúk a hájov Rubeus Hagrid zomrel. Snape ho nemal v láske, no bolo mu ho ľúto.
"Vie.. vie to niekto?"
"Madam Pomfryová, ty, ja a Dumbledore.."
Zvyšok času boli ticho až kým sa nezačali hodiny. Daria odišla do toho svojho a keď pribehli študenti, začala sa krutá hodina.
Krutá preto, lebo učiť po tom, ako sa dozviete že niekto zomrel je naozaj strašné.
"Výsledky.. ešte... nie sú.." hovoril Snape.
"A dnes.. sa.. učiť.. nebude.. môžete ísť," rýchlo povedal.
Študenti si vymenili začudované pohľady a rýchlo opustili žalár.
Snape rýchlo vošiel do zakázaného lesa a s prútikom povedal:
"Prisahám že nechcem a chcem.. ako to pokračovalo.. Accio lístok od škatule!"
Čakal asi minútu alebo dve keď lístok prišiel.
"Prisahám že nechcem a chcem a som jediný ktorý nahliadne tak choď."
Všetko sa začalo hýbať. Stromy, zem, obloha..
Na jednom konci sa začalo zjavovať svetlo.. silné svetlo..
Svetlo začalo vťahovať profesora do neznáma, a už nič nevidel..
Počul len hlas "Ktovie či tie koče zlacnia.. Raz by som si ich kúpil.. Koňa máme ale to koleso či ako sa to volá je strašne drahé.."
Konečne stál. Stál na ulici.

------------------------

No dúfam že sa vám to páčilo :) No venovanie minulé bolo mojej doktorke takže teraz..

Venované doktorovi ktorý neviem ako sa volá ale bol milý a robil mi zákrok.. Ďakujem.. (a samozrejme že to nieje venované sestričke ktorá bola taká odporná)

Prepáčte ale tá zátvorka musela byť..
 


3. kapitola

19. srpna 2010 v 11:55 | Bella Swanová |  Severusove dávne sny
Severusove dávne sny
3. kapitola
Objav


Prečo sa Severus Snape zaľúbil do manželky Doroty?
Severus a Doroty sa spoznali ešte na Rokforte. V siedmom ročníku si plánovali budúcnosť, a Doroty sa už tešila na svadbu.
Severus ale svatbu nechcel, a prečo, to nevedel sám. A nevedel sám či ju vôbec ľúbil, ak by sa ho na to niekto spýtal teraz.
Tak si kúpili dom, a spoločne tam bývali. Manžel deň čo deň chodil na svojej ošúchanej metle na svoje hodiny do čarodejníckej školy a manželka piekla koláče a starala sa o dom.
Teraz jej popol sedel v dome, na poličke, sám. O šesť dní sa tam má nasťahovať pani ktorá poslala list.
Severus ponuku prijal a teraz býva za jazerom pri Rokforte. O dom sa za ten čas bude starať susedka a Severus sa oň nezaujíma.
Teraz ani nevie čo k Doroty cíti, cítil a bude cítiť. Ale vedel že prišlo niečo nové.. Niečo pekelne priťažujúce..
Doroty bude minulosťou a Daria budúcnosťou.
Ale Severus začal uvažovať. Prečo nechať Doroty? Po toľkých rokoch oddanej lásky.. Po toľkých bozkoch.. Rýchlo zahnal tú myšlienku a začal myslieť na Dariu. Tú krásnu ženu ktorá učí hneď vedľa neho...

"Severus," prehovorila Daria. "Čo to robíš?"
Snape nevedel čo povedať.
"Pokiaľ viem," znova prehovorila profesorka. "Zomrela ti manželka.."
"Neoženili sme sa," prudko odvrkol Snape.
"Ale.. Ľúbili ste sa.. Či nie?"
"Ani.. Ani neviem.."
"A to ste zistili až teraz, po toľkých rokoch že tú ženu neľúbite? Až po tom čo zomrela?"
"Viete toho nejak veľa."
"Prepáčte, už sa vám do toho nebudem miešať."
Profesorka sa otočila že odíde ale Snape ju zastavil krátkym a tichým "Nie."
"Prečo?" otočila sa Daria späť.
"Lebo Doroty bola len.. minulosťou.. ani neviem či som ju ten celý čas ľúbil.. ale viem.. že.. ľúbim.. vás."
Severus posledné slovo vyslovil tak ticho a tak sladko že profesorka nevedela čo robiť.
Tak tam obidvaja stáli bez slova.
Zrazu začuli prichádzajúcich študentov na ich hodiny tak sa rozišli zo slovami "Prídem po hodine do tvojej učebni," rozhodla profesorka. "Dobre," povedal Snape a prižmúril oči.
Každý vošiel do svojej učebni a pripravil si učivo.
Profesorka Senkornová mala Bystrohlavčanov a Bifľomorčanov a profesor Snape Chrabromilčanov a Slizolinčanov.
"Takže," povedal. "Dnes spravíte 10 otázkový test na 100 bodov. Ak vám to bude málo, nebojte práci je dosť."
Každému rozdal cez prútik pergament a študenti si okamžite vytiahli brko a začali pracovať.
Profesor si pohodlne sadol a začal písať list.

Milá pani Kerona Tovová,
dúfam že sa vám dom bude páčiť. Dúfam že sa vám tam bude páčiť. Je tam príjemná susedka.
Je tam veľa spomienok ale dúfam že si tam aj vy prinesiete nejaké svoje.

Severus Snape.


Rozhodol sa že list pošle až po hodine, bolo by nevhodné posielať sovu z listom pred študentmi.
"Keď budete mať odovzdajte mi list sem," povedal a pomrvil sa na drevenej stoličke.
Po chvíli mal pred sebou kopu pergamentov.
"Dobre. Výsledky sa dozviete zajtra. Môžete ísť."
Vôbec nevnímal že jeho dávny sen, byť profesorom OPČM.
Dávne sny...
Uvedomil si že pustil študentov desať minút pred koncom tak vyšiel zo žaláru a poprechádzal sa po trávniku.
Zastavil ho Hagrid.
Zdalo sa že hľadá správne slová a hľadá ako ich správne povedať.
"Ďakujem-že-som-mohol-ostať-na-mieste.." vykoktal rýchlo.
"No tak.. dobre.."
"Neviem ako sa vám mám odvďačiť tak toto som našiel," podal mu malú krabicu na ktorej bolo ťažko rozoznateľné písmo:

VYROBENÉ BEVILL 13.STOROČIE

"Ďakujem..," rýchlo povedal Snape a ponáhľal sa späť do žalárov, kde ho už čakala Daria.
"Vítam," povedala.
"Tak.."
"Čo sme vlastne chceli poriešiť?"
"Vzťah.."
"Áno.. Vyjasnime si to. Ľúbiš ma?"
"Aká si.. ako to povieš.. rovno.."
"No tak?"
"Áno."
Profesorka stála trochu zarazená a potom pomaly povedala "Aj ja."
Chvíľu sa na seba len pozerali.
"Toto mi dal Hagrid," vytiahol krabicu.
"Čo je to?"
"Neviem.. Otvorme to."
Pomaly to otvorili. Našli tam akýsi prístroj. Podobal sa dosť presýpacím hodinám ale dnu nebol piesok ale akási modrá tekutina.
"Je tu aj lístok," vytiahla profesorka akýsi starý pergament a začala čítať.

Toto sa volá Spĺňač snov.
Dúfam že ten čo ho drží v rukách je dobrý človek.
Výrobca je Best Kerston.
Používa sa tak že poviete Prajem si, milý spĺňač snov (a poviete prianie). Dúfam že ho využijete správne.
Amabel Kerstonová.


Ohromený tam obidvaja pozerali na tento prístroj. Na prístroj, ktorý dokáže zmeniť veľa vecí...
"Poďme sa spýtať Hagrida kde to našiel!" rýchlo navrhla profesorka. Utekali k chalupe rokfortského hájnika.
Vtrhli dnu no rýchlo sa zastavili.
Na podlahe ležal poloobor Hagrid zatvorenými očami, zrejme mŕtvy.

------------------------------------

Aj som chcela toho napísať viac ale tak.. Nechám vás nech sa prekvapíte čo bude ďalej, čo sa mu stalo a ako využijú ten prístroj.. Už je všetko premyslené v tej mojej ako sa hovorí hlave :) Píšte komentáre, dúfam že sa vám to páčilo.

Venované doktorke Jakubičkovej ktorá je taká milá a najlepšia doktorka na svete!
(Viem že doktorke venovať poviedku nie je asi najlepšie ale predsa to risknem)

2. kapitola

19. srpna 2010 v 11:54 | Bella Swanová |  Severusove dávne sny
Severusove dávne sny
2. kapitola
Nová profesorka


Severus Snape ku svojej manželke cítil určite nejaký vzťah.
Všetci ho poznali ako ľadového a zlého, ktorý strhával body, no k manželke taký nebol.. Možno pri ich hádkach, ktoré sa vždy urovnali.
Hneď ako mu Dumbledore povedal túto hroznú správu, vrátil sa do domu. Balík, ktorý mu dala manželka obsahoval osem koláčov.
Severus sa rozhodol že keď mu bude za manželkou veľmi smutno, jeden si dá.
Práve si pomaly vychutnával prvý keď niekto zaklopal na dvere.
"Ďalej," povedal pomaly.
Vošla susedka.
"Dobrý deň," pozdravila. "Veľmi ma to mrzí.. Ja som to videla.. Asi ste sa veľmi ľúbili..."
"Myslím že sa odsťahujem," zrazu povedal Snape.
"Prosím? Prečo..." prekvapene sa spýtala susedka.
"Nechcem za ňou.. smútiť.. spomínať.. odsťahujem sa bližšie k Rokfortu," povedal a vstal.
"Ja.. asi.. by som tu ostala.. nechcela by som opustiť stratenú lásku," susedka mu podala čiernu urnu.
"To je popol vašej ženy," povedala smutne. Vyronilo sa jej pár sĺz a potom začala hlasno vzlykať.
"Prosím.. Necháte ma tu?" spýtal sa Snape pričom stále pozeral na urnu.
"Samozrejme," odvetila mu žena a odišla.
Vedel čo spraví. Jeho manželka milovala jedno miesto.. Tam mali prvé rande, prvý bozk a mnoho ďalšieho...
Zobral urnu a nasadol na metlu.
Bolo to dosť blízko, asi päť minút letu. Keď zosadol, smutne sa pozrel na tmavé mraky.
Akurát zapadalo slnko. Sadol si na trávu a pozoroval... Tu to
spraví.. rozsype popol.. to by sa jej páčilo.. určite..
Pomaly otvoril urnu. Zavial vietor. Pomaly a zároveň rýchlo vysypal popol do vetra, ktorý ho odniesol preč...
A je to.. Je preč.. Ale v jeho srdci bude navždy. Dúfajme..

Severusove plány sa odsťahovať sa vyvíjali celkom dobre.
V Dennom prorokovi našiel jeden dobrý byt celkom blízko Rokfortu, za jazerom.
O dva týždne alebo ešte skôr sa tam nasťahuje.
Už presúval nábytok.
Rozmýšľal čo spraví zo starým domom plným spomienok.
Asi ho predá pretože ešte potrebuje nejaké peniaze.
Podal inzerát a ozvala sa mu sova nejakej starej pani.

Volám sa Kerona Tovová a rada by som kúpila váš dom.
Páči sa mi v akom prostredí je, a páči sa mi že je blízko Rokfortu. Z vnučkou by sme navštevovali Hagrida...
Dúfam že si budeme rozumieť.

Severus Snape odpísal že berie. No pani sa nechcela stretnúť pretože má nejaké problémy a ani nevie ako sa tam dostane, tak sa dohodli že peniaze mu pošle cez veľmi spoľahlivú sovu a
potom si každý pôjde po svojom.. Ako sa mu bude žiť v novom dome? Teda bola to akási príjemná chalupa z krbom.
Profesor dúfal že bude sám žiť za jazerom, no život je plný prekvapení a zápletiek. Aj on, ako malý netušil že bude učiť na škole, na ktorej práve študuje.


O týždeň

"Predstavujem vám novú profesorku. Daria Senkornová!" oznamoval Dumbledore v plnej Veľkej sieni.
"Bude učiť elixíry, takže profesor Snape bude učiť OPČM."
Ozval sa nadšený potlesk zo Slizolinského stola.
"Daria, poďte sem!"
Profesorka sediaca vedľa Snape vstala a usmiala sa.
Mala krásne hnedé vlasy, hnedé žiarivé oči, pričom takmer vždy mala rozpustené vlasy.
Pristúpila k riaditeľovi a prehovorila svojím sladkým hlasom: "Som rada že tu môžem učiť. Dúfam že si budeme rozumieť a že budete dobre pracovať na mojich hodinách."

Po hostine sa všetci vybrali buď do internátov alebo do svojich učební. Profesor Snape s profesorkou Senkornovou išiel do podzemných žalárov.
"Toto je váš žalár, a toto môj."
Rýchlo prešiel do svojho a rýchlo zavrel dvere. Búšilo mu srdce. Snažil sa upokojovať... Nová profesorka bola taká..
Dvere sa otvorili. Vstúpila profesorka a milo sa spýtala "Môžem vám z niečím pomôcť?"
Snape zdvihol zrak a pozrel sa do tých krásnych očí... Profesorka vyčarovala na svojej tvári úsmev, no Snape to nedokázal.
Musel sa veľmi ovládať.
Zomrela mu manželka! A on.. sa znova zaľúbil.. nie.. musí to premôcť.. nemôže to dopustiť.. nemôže..
"Nie... Len si pripravím učivo..," povedal pomaly.
"A ešte mi nedali rozvrh... neviete kedy mám prvú hodinu," nová profesorka sa usmiala ešte silnejšie, a Severusovi sa zdalo že naňho žmurkla.
Nemôže.. proste nemôže.. musí to premôcť..
"Neviem," odvetil rýchlo.
Daria sa prisunula bližšie a zašepkala mu:
"Nenaučíte ma nejaké triky? Predsa ste Elixíry učili dlho..."
"Nemám žiadne triky," odpovedal jej Snape a odvrátil zrak.
"Len sa mi to zdá, alebo ma neznášate?" povedala pomaly profesorka a v očiach sa jej zaiskrilo.
"Nie," odpovedal ľadový hlas a po chvíli odvetil. "Ale.. ja nenávidím.. ale.. milujem."
Posledné slovo povedal tak rýchlo, že mu profesorka skoro nerozumela.
Severus ju rýchlo pobozkal.
Niekto niekedy cíti, že medzi ním a niekým iným je akési puto.. keď ste to nezažili neviete ak to je..
Bozk medzi profesormi bolo.. niečo.. neopísateľné.. sladký bozk.. neodolateľný.. obaja cítili to puto..

13. storočie
BEVILL

"Je to!" skríkol natešený Best Kerston.
"Vyskúšajme to..." povedala mu manželka z úsmevom.
"Ale.. čo," povedal vysoký, štíhly muž.
"Vieš čo.. dieťa..," odvetila žena a v očiach sa jej zjavila slza. "Už.. budeme.. mať.."
"Prajem si, milý Spĺňač snov, aby som zo svojou manželkou Amabel Kerstonovou mal dieťa."
Prístroj sa pomaly rozsvietil až v miestnosti bolo oslepujúce svetlo. Svetlo zhaslo. Všetko bolo rovnaké.
"Otvorte!" ozval sa hlas spoza dverí. "Vlastné prístroje sú v Beville zakázané! A gróf chce práve ten váš! Otvorte!"
"Netušila som že.. na to.. môžu prísť.." ozvala sa zdesená blondínka.
"Skry ho. Rýchlo," prikázal jej muž.
Žena poslúchla.
Kam ho skryje? Čo sa stane keď ho nájdu? Zabijú ich? Je tehotná? Funguje vôbec ten prístroj...?
Otázok bolo neúrekom no žena nemala čas rozmýšľať.
Rýchlo ho začarovala a priložila dala ho do malého balíka. Priložila tam ešte malú kartičku, škatuľu pevne zavrela, a vypustila ju von oknom. Začarovaný balík sa vznášal, išiel vyššie a vyššie.. k oblakom.. až zmizol z dohľadu..
Čo bude teraz s nimi?
Možno ich gróf zabije... Čo keby tvrdili že o niečom takom nepočuli?
Manželka sa vrátila späť.
Objali sa, a pomaly otvorili strážnikom dvere.
"Takže," začal jeden z nich. "Kde to je?"
"Čo?" spýtali sa manželia.
"Veď vy viete! Máme informácie že vyrábate Spĺňač snov!"
"O ničom takom sme nepočuli.. Och ale sused niečo také vyrába," povedala žena lebo vedela že sused je preč.
"Idem sa tam pozrieť. Ty ich postráž."
Jeden strážnik odišiel.
Manželia začarovali toho, ktorý ich strážil a spoločne utiekli do Zakázaného lesa...

---------------------------------------

Dúfam že sa vám to páči a tak snažila som sa.. :) Mám už vymyslenú super zápletku tak dúfam že to nie je až také strašné..
Takže neviem koľko to bude mať kapitol, podľa toho koľko budete chcieť a koľko vás to bude baviť..
Nie je to opravené ale čoskoro bude (myslím).

1. kapitola

19. srpna 2010 v 11:53 | Bella Swanová |  Severusove dávne sny
Severusove dávne sny
1. kapitola
Manželka Severusa Snapea


"Och, miláčik," povedala manželka Severusa Snapea.
"Zas ti to vyfúkli?"
"Och, áno," zachmúrene odpovedal Snape. "OPČM mi nikdy nedajú..."
"To mi je ľúto," povedala blondýnka a smutne mu podala balíček.
"Čo je to, Doroty?" spýtal sa Snape.
"Vieš, že nemám rada, keď ma tak voláš," odvetila mu Doroty a sadla si na stoličku.
Severus Snape pomaly otváral balíček, pričom hovoril: "A ako
ťa mám volať?"
"Tak ako sa ti páči," odvetila manželka a vytiahla si prútik.
Snape prestal otvárať a skúmať balík.
"Čo chceš spraviť?" spýtal sa.
"Len umyť riad," odvetila Doroty a švihla prútikom. Riad sa začal sám umývať.
"Och," vzdychol si Snape a ďalej skúmal balík.
"Severus, nemôžeš ma tak často upozorňovať," povedala mu žena a usmiala sa naňho.
"Ale môžem. Ak sa ti niečo stane..."
"Nestane," namietala Doroty. "Veľa čarodejníc používa takéto
kúzla. Nie je to nebezpečné."
"Ale," ďalej bojoval manžel, "môže sa ti niečo stať. Najmä ak používaš ešte neobjavené kúzla. Ktoré si sama vymýšľaš. Skús sa aspoň..."
Keď uvidel zrak svojej ženy, tak sa zastavil a nadýchol sa.
"Radšej neriskuj a urob niektoré práce sama. Kúzla nespravia všetko."
"Tak mi daj príklad!" odvetila mu Doroty a na jej tvári sa
objavilo niečo ako úškrn.
"Napríklad," profesor prižmúril oči. "Ako sa môže pomocou kúzla sama, od ničoho, namaľovať izba bez toho, aby sa pošpinil nábytok? Doroty...," pristúpil ku svojej manželke a pohladkal ju.
"Nemôžeš sa spoľahnúť len na kúzla. Pozri sa na muklov, tí
nepotrebujú..."
"Daj mi pokoj z muklami!" okríkla ho manželka.
"Dobre. Ale dokážu..."
"Muklovia sú hlúpi!" zas mu skočila do reči a
prebodla ho svojim pohľadom.
"Dobre," povedal Snape. "Ale neublíž si," povedal a podal jej balík.
"Sú to čokoládové srdiečka, ktoré som ti upiekla."
"Och," zobral si manžel späť balíček. "Ja som myslel, že je
to.. Že je to nejaké zviera či čo."
Manželia sa navzájom pozdravili a profesor išiel vyučovať na
Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.
Keď pristál na zemi, odviazal od svojej starej metly balíček a vydal sa do svojich žalárov, že sa pripraví.
No zastavil ho profesor Dumbledore.
"Och, Severus," povedal. "Môžete prísť do zborovne? Potrebujeme len niečo vyriešiť a potom môžete učiť."
"Samozrejme," precedil Severus pomedzi zuby a išiel za
riaditeľom.
Keď vstúpil do zborovne, všimol si, že sú tam všetci
učitelia. McGonagallová, Flitwick, Sproutová a ostatní. Keď
Dumbledore začal, Snape si sadol.
Potom si všimol Filcha ako sedí na úplnom konci.
"Takže Hagrid už nemôže vyučovať Starostlivosť o zázračné
tvory tak musíme zv.."
"Pán riaditeľ..." ozval sa školník. "Smieme vedieť prečo?"
Riaditeľ si odkašľal a pokojne mu odvetil. "Môže, ale ja som mu navrhol, že by sme mali mať viac profesorov. Súhlasil že s novým profesorom bude spolupracovať a keď bude chorí alebo nebude môcť vyučovať, bude ho zastupovať."
Usmial sa a pokračoval: "Preto sme..."
No tentoraz mu skočil do reči Snape. "Pán profesor, som za to, aby Hagrid zostal."
"Smiem vedieť prečo?" spýtal sa Dumbledore so záujmom.
Všetkých to zaskočilo, Snape nikdy taký nebol.
"Myslím že sa v tom Hagrid vyžíva a páči sa mu to," zaklamal Snape.
Mal svoj dôvod. Po tom čo ho skoro zviedla nová učiteľka, už nič nechcel mať. Doroty sa mu vysmiala a skoro odišla, keď to Snape horko-ťažko vysvetlil. Nechcel, aby Doroty odišla.
Nakoniec Hagrid zostal na svojom mieste a nový profesor či
profesorka bol zamietnutý.
Severus mal neskôr hodinu elixírov s Bifľomorčanmi. Učil ich elixír živých i mŕtvych a celú hodinu nemal vôbec náladu strhnúť body.
Keď skončila hodina, prišla ďalšia. Teda dve hodiny s
Chrabromilčanmi.
Počas prvej hodiny strhol len 10 bodov. Za to, že jeden žiak stratil muchy zlatoočky. Druhú hodinu urobil len teóriu, žiaci odpisovali z učebnice a Severus sa aspoň nemusel pozerať ako nemotorne pripravujú elixír. Keď skončila hodina, mal voľno.
No znova ho zavolal Dumbledore.
"Zdravím, Severus," pozdravil sa a nadýchol. "Vy ste ženatý, nespomínali ste?"
Snape rýchlo prikývol. Čo tým chcel povedať?
"Práve prišla profesorka McGanagallová. Určite ste svoju ženu mal rád."
Profesor Snape len naňho pozeral. Čo to má znamenať?
"Vaša žena," smutne začal riaditeľ, "zomrela.." Ako keby to bolo najťažšie Dumbledorove slovo. A aj bolo. Ako keby do Severusa udrelo kladivo. Výborná žena, ktorá ho podporovala, a on ju ľúbil (čo si nik nevedel predstaviť), zomrela. Zomrela!
"Chcela opraviť strechu kúzlom a.. Nepodarilo sa jej to..
Ešte asi minútu žila a nechala vám odkaz," podal mu malý
lístok na ktorom bolo naškriabané Ľúbim ťa.

***

Doroty, hneď potom ako Severus odišiel, začala piecť
koláčiky v tvare S a D. Keď sa poumýval riad začala pripravovať cesto a farbivá, fialové, žlté, modré a zelené.
Keď dopiekla znova nechala aby sa umýval riad a zapla si rádio.
"Takže. Dneska má byť dvadsať deväť stupňov a bez prehánok," začal hlas v rádiu. "Ale nasledujúci deň a o dva dni by mali byť prehánky v celej krajine. V Rokville možno budú búrky ale to len večer. A metlobal. Čo máme nové, Ben?"
Potom sa ozval iný hlas ktorý oznamoval:
"Setový pohár bude nabudúci rok a fanúšikovia sú nedočkaví. Momentálne..."
"To ma nezaujíma," povedala si Doroty a rozhodla sa aspoň trochu upratať dom, nech sa jej manžel cíti dobre.
Vyliala špinavú vody z vázy a dala novú, čistú. Vymetala pavučiny, poupratovala prachovkou a išla do záhrady.
Išla pozrieť či tam nie sú trpaslíci, a prekvapivo dobrý výslodok.
"Ani jeden trpaslík!" potešila sa. "Ten prípravok
funguje..."
Na druhej strane plota bola susedka, tak sa trochu
porozprávali.
"Čo si robila?" spýtala sa susedka.
"Och, piekla som koláče," s úsmevom jej odpovedala Doroty. "Môžeš prísť a dať si.."
A keď sa Doroty vracala späť do domu, všimla si malú trhlinu na streche.
Ak sa strecha zrúti, môže padnúť na Severusa, pomyslela si krátka žena strednej postavy. A potom čo bude robiť bez neho?
Vybrala si prútik a vyriekla kúzlo.
Nič sa nespravilo a potom.. niečo do nej vrazilo..
Otvorila oči a rýchlo schmatla list. Cítila že zomrie...
Nikdy neuvidí svojho manžela Severusa Snape, nikdy už nebude piecť koláče, nikdy sa na neho nebude usmievať.. A nikdy neuvidí tie jeho oči... Nikdy nezačuje ten hlas..
Rýchlo sa doplazila do obývačky. Aspoň mu nechá posledný odkaz.
Krvácala jej hlava. Naškrabala na prvý list čo našla Ľúbim ťa.
Videla ako prichádza susedka. Ktovie, či ju zachráni...
Všetko sa rozmazávalo a točilo..
Doroty už nič nevidela tak len zavrela oči a rozmýšľala čo sa ďalej stane. Posledný krát objala svoje vlasy a nadýchla sa.
Severus Snape zostane sám...

----------------------------------------------

Dúfam že sa vám to páčilo.
Opravovala: Raniya Rickman - patrí veľké ďakujem!
Takže ak chcete tak to skončím... Už mám premyslené čo sa stane.. Budete prekvapený :)
Takže ak čítate najprv toto tak príjemné čítanie a ak ste už na konci tak napíšte koment prosím aby som vedela aké to je...
Názov poradila Adna V. Dumbledore - tiež veľké ďakujem!

Ak chcete môže to byť jednorázovka ale pôvodne to mala byť kapitolovka..

P.S Taká Mini-anketa..
Keď ste vo Fan Fiction, vyberáte poviedky podľa názvu ktorý vás zaujme?

Kam dál